Čo sa to v Cirkvi deje…? Objavuje sa hneď množstvo konšpiračných teórií ako pri každej výnimočnej udalosti napriek tomu, že pápež vo svojom vyhláseni veci jasne pomenoval. To, čo je na celej veci najviac zaražajúce je fakt, že dvaja veľkí pápeži vo veľmi podobných okolnostiach svojho pontifikátu reagujú úplne odlišne.
Kým Ján Pavol II. cíti povinnosť pod krížom vytrvat a vyniesť ho až na Golgotu, Benedikt XVI. s postupným úbytkom síl a pribudajúcimi rokmi cíti povinnosť odstúpiť… Obaja sú to Svätí muži úprimne hľadajúci napĺnenie toho, čo od nich Boh žiada. Kladiem si preto otázku, ako je to teda s Božou vôľou? Obaja ju cítia veľmi odlišne…, napriek tomu, že zastávajú tú istú funkciu a nachádzajú sa vo veľmi podobnom štádiu svojho pontifikátu. Gesto Jána Pavla II. zotrvať vo funkcii sme všetci hlboko ocenili napriek tomu, že celý svet mohol v priamych prenosoch sledovať prejavy jeho chorôb a v posledných mesiacoch už aj neschopnosť prečítať svoj prejav. Dojímala nás jeho vytrvalosť a nasadenie až do konca…! Bola to lekcia veľkej pokory a odhodlania nezostúpiť z kríža, ale vyplniť vôľu Otca celú tak, ako ju poznal…
Benedikt XVI. v podobnej situácií koná úplne odlišne. Rozhodne sa uvoľniť pápežsky stolec svojmu nástupcovi a utiahnuť sa do samoty. Je to zbabelosť, alebo prejav veľkej vnútornej slobody a odvahy…? Ako píše vo svojom vyhláseni: “Po tom, ako som si opakovane spytoval svedomie pred Bohom, som dospel k rozhodnutiu, že moje schopnosti z dôvodu pokročilého veku nie sú už dostatočné na to, aby som patrične vykonával funkciu na stolci svätého Petra.”
Po týchto jeho slovách hlbokej pokory a pravdy pred sebou samím a Bohom, môžeme Svätému Otcovi vyjadriť len obdiv za toto veľmi odvážne gesto plné vnútornej slobody. Obaja títo velkí pápeži sú pre mňa synonýmom plnenia toho, čo od nich Boh žiada, aj keď konajú v tom istom úrade a v podobných okolnostiach úplne odlišne…
Dokazuje to, že Boh ma s každým svoj osobitý plán a nekoná podľa žiadnej šablóny.
