Ľudské osudy z utečeneckého tábora.

Autor: Peter Kuchár | 7.5.2013 o 16:02 | (upravené 7.5.2013 o 16:15) Karma článku: 12,44 | Prečítané:  570x

Tu na severe Kene v Kakume, kde je už cez 100 000 utečencov nájdete veľmi bohatý mix afrických národov, kmeňov, kultúr, jazykov, tradícii, náboženstiev, ale predovšetkým veľa zaujímavých životných príbehov... Rozhodol som sa zopár opísať.

Prvým príbehom je Bienfe – mladý človek okolo dvadsiatky, ktorý pochádza z Konga. Kongo je okrem iného krajina bohatá na náleziska zlata a jeho otec, ktorý bol lekárom si rozbehol aj malý biznis zo zlatom. Ako rodina sa mali veľmi dobre a všetky deti mohli chodiť do školy. Bienfe mal ísť po skončení školy študovať do Francúzska na univerzitu. Robil si práve posledný ročník strednej školy, keď jedného dňa sa zrazu všetko zmenilo. Ich rodinu z ničoho nič prepadlo ozbrojené komando. Do ich domu vtrhlo zopár ozbrojených mužov, ktorí žiadali od jeho otca všetko zlato čo má. Otec dal Bienfemu pokyn, aby priniesol zlato. Ten odišiel a po chvíli priniesol čo našiel. Situácia sa vyhrocovala a aj otec cítil, že situácia sa stáva pomalý dramatickou, lebo agresivita ozbrojencov sa stupňovala... V kmeňovom jazyku, tak aby mu ozbrojenci nerozumeli povedal synovi... „Utekaj, uteč cez okno v kúpeľni...“ Posledná scéna ktorú Bienfe videl bola, ako jeden z ozbrojencov jeho otca podrezal...! Podarilo sa mu ujsť...! Neskôr prekročil hranice a dostal sa do utečeneckého tábora v Keni. Namiesto štúdia vo Francúzsku, je už tretí rok v tábore pre utečencov a stále čaká na nejakú správu z domu či z jeho najbližších niekto ešte žije. Pred niekoľkými týždňami dostal správu od jedného známeho, že je pre neho lepšie, aby nevedel ako je to s jeho rodinou... Ďalším silným osudom je John, ktorý pochádza z Darfuru. Je to miesto veľmi smutne známe genocídou zo státisicami obetí a utečencov. John je jeden z tých, ktorý mal šťastie a pred vypálením a vystrieľaním jeho osady sa mu podarilo spolu s kamarátom ujsť. Na úteku strávili celú noc, kým narazili na dedinu, kde ich prichýlili. Neskôr sa dopočuli o utečeneckom tábore v Keni. Ten bol však vzdialený okolo 2000 km. Nedali sa však odradiť a povedali si, že najprv sa pokúsia dostať k rieke Níl a potom sa loďou môžu zviesť na juh do hlavného mesta Juba. Čakala ich však veľká výzva, potrebovali prekonať stovky kilometrov po púšti... Napriek veľkému riziku sa rozhodli vydať na cestu. Mali šťastie, že sa mohli určité úseky zviesť na korbe nákladných aut, lebo ináč by to neboli prežili. Na pokraji vysilenia a na kosť vychudnutí sa im nakoniec podarilo dosiahnuť rieku, kde sa snažili dostať na nejakú loď. Nemali však peniaze na to, aby si mohli kúpiť lístky a tak ponúkli do služby svoje posledné sily... Za tu najpodradnejšiu prácu na lodi ich bol ochotný kapitán previesť do Juby a dať im skromne jedlo. Tam sa im pritrafila brigáda a tak si mohli dovoliť zaplatiť posledný úsek cesty a prekonať poslednú päťsto kilometrovú vzdialenosť do tábora pre utečencov. Tu hľadajú nádej na lepší a pokojnejší život. Ďalším príbehom je Franciska - dievča z Južného Sudánu, kde ju ako veľmi mladú (16-nasť ročnú) vydali za chlapa, ktorý mal majetok a mohol si ju tak dovoliť „kúpiť“... Manželstvo v Južnom Sudáne je predovšetkým o majetku. Chlapec sa nemôže oženiť kým nejaký nenadobudne a naopak dcéry sú pre rodičov veľkým požehnaním, lebo pri ich výdaji príde rodina k slušnému majetku. Tak to bolo aj v prípade Francisky, ale ta sa rozhodla po nanútenom sobáši z domu ujsť a prísť do tábora utečencov, kde chcela pokračovať v štúdiu. Nie je to však pre toto mlade dievča žiadna výhra, lebo je tu sama a cíti sa veľmi opustená. Naposledy veľmi plakala..., ale ako sama hovorí, domov sa vrátiť nemôže... Adam sa dostal do tábora z Južného Sudánu kôli kmeňovým nepokojom. Robil si tu stolársky kurz, keď začal mať veľké bolesti a vážne problémy s obličkami. Po rozličných vyšetreniach sa zistilo, že tam ma kamene, ktoré treba vyoperovať. Žiaľ v Kakume sa takéto „zložité“ operácie nerobia a tak mu povedali, že musí byť operovaný v Nairobi. Adam bol teda zaradený do poradovníka na prevoz do Nairobi a trpezlivo v bolestiach čakal... Prešlo už niekoľko mesiacov a stále ho nikto nekontaktoval. Dostal len odpoveď, že ma byt trpezlivý, lebo sú akútnejšie prípady. Prešli takto neuveriteľné dva roky...!! Jeho bolesti sa stále stupňovali a už nemohol spávať, prijímal minimum potravy a veľmi schudol... Keď sme sa o jeho kritickom stave dozvedeli, hneď sme navštívili lekára a urgovali ho, aby to posúril vzhľadom na jeho akútny stav. Adam dostal lieky od bolesti a lekár sľúbil, že sa s tým pokúsi niečo urobiť. Prešlo tak ďalších zopár týždňov... Konečne však prišla dobrá správa, že Adama prevezú UN lietadlom do Nairobi, kde podstúpi potrebnú operáciu. To sa aj nakoniec podarilo. Adam je však v Nairobi už viac ako dva mesiace a v bolestiach trpezlivo na operáciu stále čaká...!! Tu v utečeneckom tábore v Kakume je takýchto a podobných príbehov stovky, možno tisíce... dali by sa o tom napísať cele knihy. Tiež by bolo možné z týchto dramatických životných osudov urobiť viacero uzáverov. Bude však lepšie, keď si ich každý pre seba urobí sám...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?