Emanuel Kant (nemecký filozof) spomína, že to, čo v živote najviac obdivoval je hviezdnatá obloha, ktorá je oknom nekonečného vesmíru a morálny zákon vpísaný v človeku (svedomie). Hilter ale presvedčil nemecký národ o opaku, že svedomie je židovský vynález a že v skutočnosti neexistuje. V tom spočíval jeho najväčší „úspech“, alebo lepšie povedané najväčšie zverstvo! To čo nasledovalo potom, bolo už len dôsledkom „vygumovaného“ svedomia národa s jeho fatálnymi následkami pre celé ľudstvo.
Ak niekto urobí v živote hlúposť, následne sa to snaží odčiniť a vyvážiť dobrom. Takto funguje normálne zdravé svedomie. Podobne veci fungujú aj v národnej rovine.
My Slováci označovaní ako „holubičí národ“, ktorí sme na nikoho neútočil a neviedli výbojne vojny môžeme pokojne spávať. Ako sa hovorí - nie je nad čisté svedomie.
Nemci sú v oveľa zložitejšej situácii, lebo majú na svedomí II. Svetovú vojnu. Nová generácia Nemcov sama ťažko chápe, čo vyviedli ich dedovia a pradedovia svetu, keď za sebou nechali spúšť s miliónmi obeti. S týmto sa ako národ majú problém vysporiadať a tlači to na nich ako ťažký kríž.
Myslím si, že tu sme pri koreni nemeckej veľkodušnosti a jednom z možných vysvetlení, prečo Nemci vítajú utečencov s otvorenou náručou. Na štadiónoch bundes ligy (a nie len tam) sa objavujú veľké transparenty „Welcome refugees“. To s akou trpezlivosťou sa Nemci správajú k státisícom utečencov je obdivuhodné... Aj keď je pochopiteľné, že aj oni majú svoje obmedzené kapacity, ktoré sa napĺňajú.
Niekto by mohol tvrdiť, že zo strany Nemcov je to len „vypočítavosť“, alebo „prezieravosť“, lebo čoskoro bude nemecká ekonomika týchto ľudí potrebovať. Aj to je pravda, keďže Nemci s koeficientom natality 1,3 prídu v najbližších desaťročiach o milióny svojich občanov a niekto nemeckú ekonomiku a štandard životnej úrovne bude musieť udržať. Povedzme si však otvorene, že Nemci nie sú odkázaní na utečencov. Nemecko je atraktívnou krajinou s vysokou životnou úrovňou, kde už teraz žije niekoľko miliónov moslimov(zväčša Turkov) a státisíce ľudí z východnej Európy. Nemecko teda nie je krajina odkázaná na utečencov zo Sýrie, aj keď vie, že sa jej raz zídu.
Hľadať za nemeckou veľkodušnosťou len túto jednoduchú logiku, by bolo málo.
Nemci sa prezentujú veľkoryso nie len teraz pri utečeneckej kríze. Sú motorom európskej myšlienky a európskej ekonomiky, čo pre nás v praxi znamená, že sme adresátmi štedrých darčekov vo forme euro fondov.
Ich štedrosť nekonči ani tu. Vo svete – zvlášť v rozvojových krajinách pracujú tisíce Nemcov ako dobrovoľníci, ktorí sa snažia svojou troškou prispieť k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu. Okrem nich sú tu stovky drobných občianskych združení a nadácii, cez ktoré tečie konkrétna pomoc pre chorých, chudobných, deti ulice, matky v núdzi, postihnutých atď. Sú to milióny eur, ktoré podopierajú chabo fungujúce zdravotníctvo, školstvo či sociálne projekty v rozvojových krajinách.
Nemci patria medzi najštedrejšie národy sveta a predbehli už aj Taliansko, známe svojím veľkým srdcom a otvorenosťou nie len smerom k utečencom.
Čo je teda za nemeckou štedrosťou?
Osobne si myslím, po skúsenostiach s mnohými nemeckými dobrovoľníkmi usilovne pracujúcimi na Africkom kontinente, že k životu sa prebralo nemecké národne svedomie a Nemci sa snažia odčiniť to, čo sa stalo v II. Svetovej vojne. Tak ako niekedy ľudské životy bez súcitu ničili a zabíjali, tak ich teraz s veľkou empatiou zachraňujú. Chcú ukázať svetu, že nie sú národom panovačných egoistov, národom chladným a necitlivým. Práve naopak, chcú dokázať, že sú národom zo svedomím a s dušou!
Nemecké národné svedomie je na ceste k svojmu očisteniu...