Medžugorie si už zvykli navštevovať aj svetové osobnosti kultúry, politiky či športu. V lete sa tam napríklad objavil chorvátsky prezident. Dva týždne tam zo svojou rodinou strávil Roberto Mancini, bývalý tréner Manchestru City, ktorý o Medžugorí povedal: “Je to osobitné miesto a som tu naozaj šťastný...“ Modliť sa v Medžugorí boli aj ďalšie hviezdy svetového futbalu napr. Gigi Buffon či Lionel Messi. Nejde tu len o formálne návštevy zo zvedavosti, ale o ľudí pre ktorých je Medžugorie neobyčajným miestom, kde duša človeka nachádza to čo hľadá...
Mnohí sa tu vracajú opakovane, aby znova a znova načerpali duchovnú silu a pokoj duše.
Tisícky pútnikov zo všetkých svetadielov tu chodia očistiť si dušu a naprávať veci, ktoré potrebujú zmenu. Medžugorie dnes nazývajú aj spovednicou sveta, kde v letnej sezóne denne spovedá 40-50 kňazov vo všetkých svetových jazykoch. Je zaujímavé, že ľudia práve tam cítia veľkú túžbu po náprave a očistení sa od hriechov...
Pýtal som sa jednej osoby, ktorá navštívila veľa pútnických miest medzi nimi aj Lurdy a Fatimu, čo si myslí o Medžugorí. Povedala: “Lurdy a Fatima sú veľmi silné miesta, ale v Medžugorí je ešte čosi navyše...“ Keď som sa jej pýtal prečo si to myslí, povedala: „Zrejme preto, lebo v Medžugorí zjavenia ešte neskončili...“
Pápež Ján Pavol II. povedal o Medžugorí veľmi silne slova. Nazval ho „nádejou pre svet“. Oficiálne Cirkev celú záležitosť skúma a uzavrieť ju môže až po skončení zjavení. Mnohí (aj kňazi) sa však často oháňajú frázami, že nie je správne tam chodiť, lebo to miesto ešte nie je oficiálne uznane Cirkvou. Je to však len výhovorka. Žiaľ, ani nemôže byť kým zjavenia neskončia, čo je základná podmienka. Vizionári majú sľúbené zjavenia aspoň raz ročne do konca života, takže celá záležitosť v Medžugorí sa neuzavrie tak skoro! K Medžugoriu si teda musí vytvoriť vzťah a postoj nateraz každý osobne.
Čo sa týka posolstiev, základným pojmom okolo ktorého sa všetko točí je „pokoj“: „Aby pokoj zavládol medzi Bohom a človekom a ľuďmi navzájom...“ Bolo prvé posolstvo v Medžugorí. Často sa spomína aj výzva k pokániu (očisteniu a odčineniu hriechov) a k modlitbe, ktorá je prostriedkom a cestou k pokoju. V posolstvách sa často objavuje až trojitá výzva k modlitbe. „Modlite sa, modlite sa, modlite sa, kým sa vám srdce nenaplní pokojom a radosťou...“
Na to, aby Boží pokoj a radosť mohla naplniť dušu človeka, je nevyhnutné očistenie. Veľa ľudí tomu dobre rozumie... V Medžugorí nie je problém vidieť ľudí modliacich sa na kolenách celé hodiny, ľudí kráčajúcich na boso po ostrých skalách a modliacich sa krížovú cestu, celé rodiny aj s deťmi kľačiace pred sviatosťou Oltárnou vonku na nepríjemných kamienkoch, ľudí postiacich sa o chlebe a vode a činiacich pokánie na rôzne iné spôsoby...
Medžugorie už zmenilo veľa ľudských osudov a ľudia sa odtiaľ vracajú domov s pokojom v duši, s úsmevom na tvári i s iskrou v očiach. Tiež s novými inšpiráciami i predsavzatiami. A ešte s novou chuťou žiť... , avšak ináč ako žili dovtedy...