Dnes ráno, úplné sám, keď ešte bola tma, zastavil som sa pri jasliach a modliac sa, som si hovoril: „Nenávidím Vianoce! Čo by som mal dnes oslavovať...?“
A potom som pocítil v mojej duši túto odpoveď.
Ak chcem dať Vianociam hlbší význam a zmysel, nesmiem ho hľadať v jedle, sladkostiach a materiálnych veciach, lebo sú veľmi povrchne... To, nad čím by som sa mal hlbšie zamyslieť je, prečo sa narodil Ježíš...?
Pochopil som, že sa narodil na to, aby nám daroval spásu a priviedol nás k Otcovi. Narodil sa, aby sa mohol Boh dotknúť nášho života...
Vianoce sú pre predovšetkým o malom dieťati, ktoré mi chce povedať, záleží mi aj na Tebe...
Sklopiac oči, vedomí si svojej minulosti a nehodnosti som povedal Ježišovi, prosím príď sa narodiť aj v mojej duši, pretože Vianoce sú pre mňa nepríjemnou spomienkou na moju minulosť, na môj starý spôsob života...
Vo svojom srdci som postupne cítil, že aj ja môžem sláviť Vianoce. Keď som si chcel svojho času zobrať život, cítil som, že to On ma zachránil... Pre mňa sú Vianoce predovšetkým o malom dieťati v jasliach, ktoré mi hovorí, aj ty máš svoju hodnotu aj pri tebe stojím...
Prosil som Ho, aby zmenil túto moju chladnu maštaľ, toto moje chladne a apatické srdce, ktoré nie je schopne lásky...
Čosi dôležité sa dnes v mojej duši udialo a zdá sa mi, že Vianoce som prestal nenávidieť...
P.S. Toto je skutočný príbeh, ktorý sa udial dnes v Taliansku vo Frosinone. Silne ma oslovil a tak som prosil povolenie ho zdieľať a preložiť... Grázie Domenico!
Venované zvlášť tým, ktorí cítia počas Vianoc samotu a opustenosť...