reklama

Život medzi deťmi z ulice v Afrike.

Sú ich tu tisíce živiace sa odpadkami na trhoviskách a smetiskách, predajom drobnosti, žobraním či krádežami... Aj toto je jedná z tvári Kenskej metropoly Nairobi. Šokujúca realita, ktorá svojimi rozmermi presahuje možnosti desiat

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Každý si uvedomuje že s týmto vypuklým problémom urgentne treba niečo robiť, v opačnom prípade z týchto deti raz vyrastú kriminálnici, narkomani, alkoholici či prostitútky.

Vaľa organizácii sa snaží s týmto „obrom“ pohnúť, ale nikto (ani štát) nemá kapacity na to, aby dokázal tento rozsiahly fenomén riešiť. Je to skôr o tom, že niekoľko organizácii, reholi a jednotlivcov sa tu snaží robiť čo môže...

Viac-menej náhodou som sa dostal do kontaktu s jednou pani (je Keňanka), ktorá sa stará okolo 30 deti z ulice. Po otázke prečo to robí, som dostal odpoveď, že to cítila ako svoje poslanie. Keď sa modlila a čítala Bibliu cítila, že to má byť jej misia... Bojuje zo všetkých síl, aby deti uživila a často chodia aj žobrať, aby prežili... V ich sklade na potraviny bolo iba trocha muky...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobne je to v našom rehabilitačnom centre Bosco Boys Langáta pre chlapcov z ulice, kde je nateraz naplnená kapacita centra iba na polovicu. Chýbajú prostriedky na to, aby sme mohli uživiť a postarať sa o väčší počet detí z ulice...

Určitou formou pomoci sú dobrovoľníci, ktorí tu prichádzajú z rozličných krajín pomôcť na určitý čas. Niektorí obetujú svoje prázdniny, iní prichádzajú aj na rok čí dokonca viac, aby prispeli svojim dielom a pomohli tak Afrike. Len za posledný rok sa v našom centre vystriedali dobrovoľníci zo Slovenska, Malty, Nemecka, Holandska, Rakúska či Austrálie.

Chlapci, o ktorých sa tu spolu staráme nie sú žiadni anjeli, ale z druhej strany ani lotri s ktorými by sa nedalo pracovať. Vzhľadom na to, čo prežili na ulici, kde videli a zažili všeličo, čo my poznáme len z TV a filmov, sú to vo svojej podstate veľmi dobrí chalani.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek by čakal, že to budú zväčša poškodené deti z rozličnými poruchami správania, nezvládnuteľné typy... Prekvapia vás skôr pozitívne. Sú celkom fajn, často vysmiatí a pôsobiaci bezproblémovo. Je v nich dokonca viac optimizmu, života a radosti, ako v deťoch z bohatých rodín otrávených všetkým čo majú...

Človeka prekvapí, že títo chalani vyzerajú tak v pohode. Zrejme je to tým, že tu v Keni, je život na ulici bežnou praxou. Klimatické podmienky to dovoľujú po celý rok. Byť zavretý v plechovej búde je nuda a tak život pulzuje na ulici... Pritom nikto sa tu nepovažuje za bezdomovca.

Horšie je, ak deti vyhodia z domu vlastní rodičia, alebo o ich výchovu nejavia žiaden záujem. Niekedy utečú pred domácim násilím, alebo (po obriezke, ktorá je tu skoro povinná) odmietajú spať viacerí na jednej posteli, lebo sa cítia viac dospelí a často sa osamostatňujú. Život na ulici im však nič nedaruje a postupne sa dostanú ku krádežiam a neskôr ku fetovaniu, aby zabudli na tvrdú každodennú realitu... Postupne sa tak stavajú úplne závislí...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínam si na jedného, mohol mať okolo 10 rokov, ako som mu zobral plastovú fľašu s lepidlom, ktoré fetoval... Rozplakal sa a začal kričať, ako keď zoberiete dieťaťu jeho obľúbenú hračku. Kúpil som mu na miesto toho jedlo a ovocie. Nič však nepomáhalo, všetko odmietol...! Jedine čo chcel bola jeho fľaša s lepidlom!

Aj chalani v našom centre majú odžité podobne veci, ale je v nich dobra vola začať novy život... Nemajú to u nás ľahké, lebo sa musia sa o seba postarať po každej stránke. Nemáme tu peniaze na ľudí (ako je to v Európe bežné), ktorí by nám tu prali a upratovali. To všetko chalani musia zvládnuť sami...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vidieť tých 8-15 ročných chlapcov spolu pracovať je zážitok... Každý vie čo má robiť a za pol hodiny je tu všetko čisté (chodby, spalne, jedáleň, triedy, wc...).

Niekedy si aj variť musíme sami. Naša kuchárka ma nedele voľné a tak varíme skoro všetci. Dvaja chystajú drevo, ďalší umývajú hrnce, malá skupina triedi fazuľu, ďalší rozkladajú oheň, iní porcujú mäso a iní nosia vodu... Väčšina slovenských mamičiek by nechápala. Tí chalani si to však celkom užívajú a ide z nich radosť... Stačí ich koordinovať a skoro všetko zvládnu sami. Niekedy ma dokonca učia variť. Napríklad Ugali - kukuričná kaša na miestny spôsob, niečo ako národne jedlo, ktoré na stole nesmie nikdy chýbať.

Práca je pre nás dôležitou súčasťou rehabilitácie a spolu s modlitbou dokáže urobiť s človekom hotové zázraky. Aj keď využívame aj služby psychológa, predsa tieto dva piliere sú nenahraditeľné. Ak sa k tomu pridá preventívny výchovný systém dona Bosca založený na láskavosti, dôvere, priateľstve a rodinných hodnotách v krátkom čase je možne zbierať pekne ovocie...

To, čo tu mám zvlášť rád je, keď vidím chalanov ako sa spoločne delia o jedlo. Dostavajú ho vo veľkých hrncoch a musia sa o jedlo dokázať podeliť sami. Zakaždým jedlo rozdáva niekto iný. Za jedným stolom ich sedí od 12 do 14. Je zaujímavé sledovať, ako si s tým dokážu poradiť a snažia byť spravodliví... Samozrejme niekedy vzniknú šarvátky, ale zväčša to zvládnu sami a bez problémov...

A ešte jedná vec ma tu veľmi fascinuje. Keď po večerných modlitbách v tichosti odídu spať. Je nevšedný zážitok vidieť 60 chalanov z ulice v tichosti zaľahnúť a tesne pred spaním ešte kľačiac na posteli a modliť sa..., za rodičov, za pokoj vo svete, za chorých a opustených, za tých čo nám pomáhajú, za opustené deti na ulici...

Peter Kuchár

Peter Kuchár

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  50x

Katolický kňaz sdb„V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže napĺniť len Boh..." Blaise Pascal Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu