Sme prirovnávaní k rozmaznanému decku, ktoré je zvyknuté len dostávať, ale keď mu poviete aby sa rozdelilo, tak začne trucovať a hádzať sa o zem...
Toto je obraz aj našej zahraničnej politiky. Zvykli sme si dostavať darčeky vo forme euro fondov a iných benefitov od EU..., ale ako náhle sme boli vyzvaní pomôcť s utečencami, tak sme začali trucovať a hádzať sa o zem. Zobrali sme tu pár rodín a tvárime sa, akí sme my veľkodušní...
Mnohých na západe sme svojim postojom ani veľmi neprekvapili. Kto žil na západe vie, že ex komunistické krajiny boli na západe vždy vnímané ako tie trocha pozadu... Žiaľ, musíme si to sebakriticky priznať. Jednoducho sme..., lebo k veľkorysejším postojom sme ešte nedorástli.
Ešte aj Grécko topiace sa vo vlastných problémoch nás svojim postojom k utečencom zahanbuje...!
Sme tesne pred voľbami a čo už môže v danej situácii zabrať viac ako chrániť Slovensko.
Najprv umelo vyvoláme strach a potom oblepíme Slovensko bilbordami ako ho „chránime“, aby sa niekto mohol postaviť pred voľbami do pozície veľkého ochrancu národa.
Osobne mi to príde ako veľmi cinické a nechutné, ak si niekto dokáže robiť kampaň na utečencoch – na ľudskej biede a nešťastí...! No najhoršie na tom je, že minimálne na tretinu nášho národa to robí veľký dojem...
Zdá sa, ako keby sme už zabudli na rok 1968 keď sme boli voči Sovietskej okupácii bezmocní. Našťastie nás tu vtedy Rusi neprevalcovali „len“ obsadili a kontrolovali. Nechýbalo však veľa, aby sme sa stali emigrantmi a klopali na bránu susedných štátov s troma deťmi a dvoma igelitkami.
Vtedy by vám otvorila pani Merkelova a povedala: “vitajte“... Alebo by ste mali šťastie na politika ako je pán Fico, ktorý by pred vami zavrel hranice a chránil svoj národ. A ešte by si na vašej biede urobil predvolebnú kampaň, aby vyhral voľby.
A vy by ste škrípali zubami hladní a uzimení, pozerali na nebo a pýtali sa, prečo na tomto svete neexistuje aspoň trocha ľudskosti...
Toto je základný rozdiel medzi politikou pani Merkelovej a politikou pána Fica... Toto je základný rozdiel v ich charakteroch aj v ich veľkosti a malosti.
Viete, tvárime sa ako kresťanský národ, ale v skutočnosti k nemu máme ďaleko! Základný postoj kresťana je láska k blížnemu, aj keď je moslim...
Táto súčasná situácia nás veľmi dobre konfrontuje a nastavuje zrkadlo, akí v skutočnosti sme... Či nám ide o človeka, o vlastne pohodlie, alebo o vyhraté voľby...
Verte mi, ak by sme stáli hladní a uzimení na hranici s troma deťmi a dvoma igelitkami videli by sme všetko ináč...
Raz sa za tento náš postoj budeme hanbiť!
Viedenský kardinál Christoph Schőnborn, jeden z dôležitých kardinálov a priateľov sv. Otca hovorí: „Nejde vôbec o to, či utečenci sú kresťania, alebo nie. Sú to ľudia v núdzi a o tom je predsa evanjelium. Nechápem váš postoj..., nevládzem to pochopiť!“