Narodil sa na juhu Talianska v malej dedinke Pietrelcina v roku 1887 v jednoduchej roľníckej rodine. Od detstva vynikal v zbožnosti a túžil stať sa kňazom. Už ako pätnásťročný vstúpil do kláštora kapucínov a po následnej formácii a štúdiách teológie sa stal v roku 1910 kňazom.
Jednou z kľúčových udalosti jeho života je 20. september 1918, kedy sa modlil pred krížom a po mystickom videní Krista sa na jeho tele sa objavili stigmy. Na rukách a nohách mali priemer 2 cm, na boku bola rana 7 cm dlhá a 5 cm široká. Rany mu spôsobovali veľké bolesti a vysoké teploty, ktoré nebolo možne bežne dostupnými teplomermi zmerať. Spomína sa prípad lekára, ktorému praskol prvý a aj druhý teplomer. Nakoniec použil teplomer na meranie teploty vodného kúpeľa. Ortuť teplomera sa zastavila na hodnote 48,5 C. Tento úkaz sa vyskytoval u Pátra Pia pravidelne, keď prežíval agóniu Ježiša. Vedci na to nemajú vysvetlenie. V lekárskych kruhoch sa považuje teplota nad 42 C za stav hranice medzi životom a smrťou.
Ďalším pre vedu nepochopiteľným úkazom je fakt, že Páter Pio mal rany takmer 40 rokov a neprestajne mu krvácali. Nikdy sa nezapálili a nikdy sa nezahojili. Iné rany sa mu počas obdobia, keď mal stigmy na tele zahojili, napr. po operácii cysty na krku.
Dr. Festa známy rímsky chirurg poverený preskúmaním rán Pátra Pia vo svojej správe napísal: “Každá ľudská rana sa buď zahojí, alebo zapáli. U otca Pia nedochádza ani k zahojeniu, ani k zápalu. Zo stanoviska vedy sa tiež nedá vysvetliť, že otvorená rana sa ani nezmenšuje, ani nezväčšuje. Rany sa nedajú vysvetliť prirodzeným spôsobom, lebo odporujú všetkým prirodzeným zákonom.“
Rovnako nevysvetliteľný je fakt prijímania potravy Pátra Pia. Napriek tomu, že denne vykrvácal zhruba čajovú šálku krvi, prijímal minimum potravy a tekutín. Denný príjem kalórii Pátra Pia bol od 500-600 kalórii denne. Dlhý čas prijímal dokonca len 100 kalórii denne. Odborníci na výživu pokladajú 1300 kalórii denne za minimum, aby mohol človek prežiť.
Páter Pio si pritom doprial len minimum spánku a v spovednici strávil denne 12-14 hodín. Výnimočne aj 18 hodín denne. Pri jeho spovednici sa tvorili nekonečné rady a ľudia, ktorí za nim prichádzali z celého sveta, boli ochotní čakať na spoveď aj viac ako týždeň. Niektoré zdroje uvádzajú čakaciu dobu na spoveď aj 3-4 týždne. Tu treba dodať, že Páter Pio bol obdarený aj výnimočným darom vidieť do duše človeka. Nebolo možne pred nim nič utajiť...
Okrem iných výnimočných darov mal aj dar jazykov. V jeho korešpondencií sa našli listy, ktoré napísal v jazykoch, ktoré nikdy pred tým neštudoval. Denne dostával aj okolo 1000 listov.
Na jeho príhovor sa stalo množstvo zázrakov a uzdravení za jeho života. Po jeho smrti sa ich počet ešte niekoľko násobne zvýšil. Neexistujú presné štatistiky, nakoľko sa výnimočné udalosti a uzdravenia stále dejú a to v rozličných častiach sveta.
Jeden z najväčších zázrakov je fakt, že jeho telo nepodlieha rozkladu.
V roku 2008 pri štyridsiatom výročí od smrti Pátra Pia bolo jeho telo exhumované. Svedkovia exhumácie zostali veľmi prekvapení, keď zistili, že jeho telo je takmer úplne zachované.
San Giovanni Rotondo, miesto kde Páter Pio pôsobil a zomrel navštívi ročne okolo 6 miliónov pútnikov. Pre porovnanie, približne rovnaký počet pútnikov navštívi ročne Svätú zem alebo Vatikán.
Jeho proroctvo, že spôsobí po smrti ešte väčší rozruch ako za života sa naplnilo.
Takto ho môžu vidieť milióny pútnikov...