Nie je jednoduché sa zorientovať v spleti názorov aj v samotnej Cirkvi. V zásade stoja proti sebe dva názory. Ten pastoračný, ktorý odporúča toto pútnické miesto ako miesto stretnutia sa s Bohom, s Jeho milosrdenstvom, ako miesto kde je možné cítiť zvláštnu milosť, ktorá napĺňa dušu pokojom. Proti je názor „dogmatický“, že to miesto ešte nie je oficiálne uznané Cirkvou a preto treba počkať. Dokedy...? Podľa smerníc Cirkvi sa vec môže definitívne uzavrieť až po skončení zjavení... Vizionári ich však majú sľúbené do konca života...
Biblia nám ponuka jedno veľmi dôležité kritérium, podľa ktorého je možné sa zorientovať:
„Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom ktorý rodí dobre ovocie.“ Lk 6, 43
O dobrom ovocí Medžugoria sa vo všeobecnosti nepochybuje. Nie je ľahké nájsť miesto, kde by sa ľudia modlili, spovedali a túžili po zmene a náprave života viac ako tu. Nehovoriac o mnohých duchovných povolaniach..., ktoré sú v Európe čoraz zriedkavejšie. Výrečné sú slová viedenského kardinála Christopha Schonborna ktorý svojho času povedal, že bez Medžugoria by mohol svoj seminár pre kňazov zavrieť...
Spomeniem aspoň jeden príklad ovocia Medžugoria aj zo Slovenska.
Keď som svojho času zobral na festival mládeže do Medžugoria skupinu študentov, na konci púte sa niekoľkí z nich dohodli, že sa budú v škole (na štátnom gymnáziu) stretávať cez veľkú prestávku a pomodlia sa spolu desiatok ruženca. Dohodli sa tiež, že na modlitbu budú pozývať aj svojich kamarátov. Po niekoľkých týždňoch sa ich už schádzalo 15-20. Do konca šk. roka ich počet narástol na 30 až 40. Študenti v ďalšom šk. roku prosili vedenie školy o aulu, kde sa ich schádza aj do 100! Desiatok ruženca, posolstvo z Biblie, alebo motivačný príbeh, to je program z ktorého denne čerpajú. Táto inšpirácia z Medžugoria s kúskom odvahy tak funguje už niekoľko rokov.
Ovocie ktoré prináša Medžugorie je nespočetné, dali by sa o tom napísať celé knihy...
Dôvod ktorý rezonuje najčastejšie, kôli ktorému ľudia prichádzajú do Medžugoria, je nepochybne pokoj v duši. Je jedno čí sa to opýtate Íra, Taliana, Poliaka, Kórejčana, Austrálčana či Kanaďana, všetci vám potvrdia, že tu nachádzajú zvláštny pokoj...
Prúdi tu zvláštna ťažko opísateľná milosť ktorá spôsobuje, že sa tu ľudia modlia s ľahkosťou. Modlitba im tu príde ako niečo prirodzené do čoho sa netreba nútiť. Spomeniem príklad jedného mladého absolventa vysokej školy ktorý povedal: „Doma sa pomodlím ruženec len výnimočne a s veľkou námahou, tu sa pomodlím tri a vôbec mi to nepríde ťažko, práve naopak...“
Ľudia sa tu dokážu modliť cele hodiny bez toho, aby cítili námahu. Práve naopak nevedia sa nasýtiť hlbokého Božieho pokoja, ktorý je v Medžugorí takmer hmatateľne cítiť.
Medžugorie je tiež miesto, kde človek cíti potrebu vysporiadať sa zo svojou minulosťou, očistiť sa od veci, ktoré mu pošpinili dušu, dať do poriadku veci a vzťahy, ktoré ho niekedy ťažia celé roky... Cíti potrebu urobiť nápravu – pokánie. Túži si poopraviť hierarchiu hodnôt. V Medžugorí vďaka zvláštnej milosti človek vníma oveľa silnejšie a citlivejšie oblasti života, ktoré treba napraviť a zlepšiť. Svedčia o tom aj nespočetné spovede... Denne tam spovedá 50 až 100 kňazov vo všetkých svetových jazykoch.
Z Medžugoria sa ľuďom zväčša odchádza ťažko a takmer každý sa tam túži ešte vrátiť. Je to miesto, kde sa cítia veľmi dobre. Dokonca aj tým, ktorí neveria je tu dobre a nevedia prečo...:-) Hovorím o tých, ktorí sa tam zdržia aspoň niekoľko dní...
Nakoniec, tento fakt vôbec neprekvapuje, lebo túžba po Božom pokoji je vpísaná hlboko v každom z nás... Ako to raz povedal Blaise Pascal: „V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže naplniť len Boh...“