Utečenci rozdelili nielen Európu, ale aj Cirkev.

Autor: Peter Kuchár | 17.1.2018 o 15:04 | Karma článku: 8,58 | Prečítané:  3349x

Nedávno som mal možnosť porozprávať sa s jedným talianskym biskupom pôsobiacim neďaleko Ríma, ktorý mi medzi iným povedal: „Často verejne vyhlasujem, že kto nie je ochotný pomôcť utečencom, nie je hodný volať sa kresťanom...“

Ja som mu na to položartovne odpovedal: „Keby som to ja verejne vyhlasoval na Slovensku, zrejme by som bol exkomunikovaný.“ On sa nato z chuti zasmial... A po chvíli dodal: „A vieš, že si to viem predstaviť...“

Taliansko je čo sa týka prijímania utečencov príkladne trpezlivou a solidárnou krajinou. Taliani už pred viac ako dvadsiatimi rokmi zachraňovali zo Stredozemného mora stovky utečencov. Odvtedy sa zmenilo len to, že podstatne narástli ich počty. Momentálne (mimo sezóny) sa ich doplaví k brehom Talianska mesačne okolo 5 000. V sezóne (v lete) niekoľko násobne viac... Za posledné dva roky je ich cca 300 000 tých, ktorí sa priplavili po mori, nehovoriac o tých, ktorí prichádzajú z Balkánu. Len Afričanov je oficiálne v Taliansku podľa štatistík už viac ako milión.

Po týchto číslach neprekvapí, že príkladná trpezlivosť a solidarita Talianom pomaly dochádza. V médiách sú čoraz častejšie výmeny názorov k téme utečencov. Jedna sa o tému, ktorá budí veľké emócie zo stále otvorenou otázkou dokedy ešte...? Koľko ešte vydrží tento národ, ktorý tu má niekoľko miliónov cudzincov a podstatne väčšiu nezamestnanosť ako Slovensko...?

Svätý Otec sa k tejto téme často vracia. Túto tému pripomenul aj cez Vianočné sviatky, keď prirovnal Svätú rodinu k utečencom, „lebo sa pre nich nenašlo miesto“, kde by mohla Mária v dôstojnejších podmienkach priniesť na svet Ježiša...

Talianska vláda a katolícka cirkev robí veľmi veľa preto, aby dokázala poskytnúť dôstojne podmienky pre týchto ľudí. Je povinnosťou každého priložiť ruku k dielu. V Taliansku nie je žiadnym prekvapením nájsť utečencov vo farských priestoroch, alebo ubytovaných priamo na fare.

Bolo pre mňa veľkým prekvapením nájsť aj v našich farských priestoroch, kde máme ubytovaných 15 utečencov z Afriky práve mladých mužov z utečeneckého tábora Kakuma v Keni, kde som strávil niekoľko mesiacov. Tomu sa hovorí, že svet je jedná veľká dedina...:-)

Rozprávali mi o svojom deväť mesačnom putovaní, keď mali zomrieť na Sahare od hladu, smädu a vyčerpania. Všetko to začalo odchodom z utečeneckého tábora Kakuma do Ugandy, kde si snažili zarobiť nejakou tou brigádou na ďalšiu cestu. A potom šialená cesta cez Saharu do Alžírska, ktorá ich skoro umorila na smrť. V Alžírsku potom pracovali nejaký čas na farme, aby si zarobili na ďalšiu riskantnú cestu cez Stredozemné more. Niektorí ich kamaráti sú tam navždy pochovaní...(za posledné dva roky sa utopilo v Stredozemnom mori viac ako 7 500 utečencov)! Im sa podarilo dosiahnuť vytúžene brehy Európy.

Nateraz všetci povinne navštevujú kurz taliančiny. To však nejaký čas potrvá, keďže niektorí majú problém aj s čítaním a písaním... Postupne si budú musieť hľadať prácu čo bude ďalší veľký problém, lebo problém s nezamestnanosťou v Taliansku je podstatne väčší ako u nás.

Pred Vianocami sa pápež František aktívne zúčastnil prvého Svetového dňa chudobných, ktorý sám inicioval. V bazilike sv. Petra sa tak zišlo na sv. Omši okolo 4 000 chudobných a dobrovoľníkov. Následne nasledoval obed pre 1500 chudobných v aule Pavla VI., kde medzi chudobnými a bezdomovcami obedoval aj pápež František. Rovnako boli ku stolom chudobných poslaní aj kardináli a biskupi. Pre tých, ktorým sa neušlo miesto v aule Pavla IV. bol zabezpečený obed v jedálňach, seminároch a cirkevných kolégiách v okolí.

Vo svojom príhovore pápež František apeloval na „evanjeliovú povinnosť“ postarať sa o chudobných, ktorí sú naším „pravým bohatstvom“. Pre nebo totiž „nezaváži to, čo človek má, ale to, čo človek dáva“. Chudobní sa tak pre nás stavajú „pasom do neba“, zdôraznil pápež. Vychádzajúc z podobenstva o talentoch zvlášť upozorňoval na hriech „zanedbávania dobra“, ktorý sa vo vzťahu k chudobným prejavuje ako „ľahostajnosť“...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vietnamské bistrá u nás nie sú vietnamské

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?